História Tokia
Podľa povestí na mieste dnešného Tokia vznikla asi 110 rokov pred n.l. rybárska osada Edo. Sláva Eda sa začala až v čase vladnutia feudálnej moci šogunátu. Jedným z prvých guvernátorov v Ede bol Yesugu Sadamasa. Keďže v tom čase prebiehali medzi jednotlivými klanmi boj o moc poveril Sadamasa Óta Dokana, aby bránil jemu predelené územie. Dokan sa rozhodol vybudovať v Ede pevnosť. Dokončil ju 8. Apríla 1457 a tento dátum sa pokladá za deň vzniku dnešného Tókia.
V roku 1600 sa stal hlavným šogúnom Lejasu Tokugana. V roku 1603 presťahoval všetku svoju vládu do Eda. Tým sa začalo slávne historické obdobie hospodárskeho a spločenského vzostupu Eda. Rastúcu prosperitu Eda nezastavila ani absolútna izolácia Japonska od ostatného sveta, ktorú vzhlásil šogún v roku 1639.
Roku 1657 zničil požiar celú polovicu rýchlo sa vzmáhajúceho mesta. Asi v štyridsiatich rokoch 18, storočia sa začínal v Ede sústreďovať kultúrny a vedecký život. V roku 1868 bolo Edo premenované na Tokio a stalo sa hlavným mestom Japonska. Tokio chcelo dohnať vyspelé hlavné mestá, a tak začalo zavádzať svetové technické novinky, modernizovať bankovníctvo, obchod, dopravu, priemysel i celý spoločnský život.
Tak už v roku 1869 v Tokiu zaviedli prvé telegrafické spojenie s prístavným mestom Jokohama, roku 1871 telefón a v tom istom roku prijalo Japonsko medzinárodný poštový systém. O rok neskôr už malo Tokio plynové lampy a roku 1874 vybudovalo pouličné osvetlenie medzi Ginzou Kanasubaši. V roku 1878 vznikla tokijská burza.
Rýchly rozvoj Tokia náhle prerušilo 1. septembra 1923 zemetrasenie, ktoré postihlo aj Jokohamu. Avšak 24. Marca 1930 bola rekonštrukcia Tokia dokončená a začali sa trojdňové oslavy dokončenia znovuvýstavy mesta. Aj v ďaľších rokoch postihli Tokio prírodné katastrofy (tajfúny, zemetrasenia), ktoré však neboli také ničivé.V roku 1964 sa v Tokiu (prvý krát na ázijskom kontinente) usporiadali olympijské hry.
Kultúra v Tokiu
TRADIČNÉ JAPONSKÉ REŠTAURÁCIE:
Japonská kuchyňa je veľmi odlišná od tej našej, a preto sú v Tokiu veľmi vyhľadávané japonské reštaurácie. Každá večera v takejto reštaurácii má 10-12 chodov. Obľúbenými japonskými jedlami sú:
suši: je to jedlo, ktoré sa pripravuje zo surových rýb, krabov, ikier, rias a chalúh, ktoré sa stlačia do valčekov s nasladenou ryžou.
fugu: toto jedlo sa pripravuje z rýb z čelade Tetraodontidae. Pri nesprávnom pripravení je jedlo smrteľne jedovaté !
Obľúbenými japonskými nápojmi sú:
saké: je to alkoholický nápoj, ktorý sa vyrába s kvasenej ryže. Pije sa studené, mierne zohriete alebo takmer predvarené. Rozdeľuje sa do niekoľkých skupín: ama - kuči (jemné saké), kara - kuči (silnejšie saké), a taru - zake (najsilnejšie saké)
čaj: podáva sa pri dlhej čajovej ceremónii
DIVADLO NÓ
Divadlo sa vyvinulo z pôvodných rituálnych slávností. Je doprevádzané hudbou, spevom a tancom. Dnes existuje asi 250 hier. Divadlo hrajú len muži a na tvárach majú masky. Divadlo nó kladie na hercov veľké nároky a vyžaduje si osobyté štúdium. Program sa skladá z dvoch hlavných hier a jednej frašky. Aj keď je divadlo veľmi pôsobivé, laik asi ťažko spozná zmysel hry.
Hospodárstvo a doprava
Železničná doprava: Rýchlodráha (Hikari) premáva medzi Tokiom a Osakou / 510 km /
Monorail ( vlak na jednej koľajnici )
Cestná doprava - nie je rýchla pretože sa najmä vo večerných hodinách tvoria zácpy.
Letecká doprava: - hlavné letiská: Haneda a Narita. Spojenie s väčšinou svetových štátov.
PRIEMYSEL:
výroba elektroniky - SONY, CASIO
elektrotechniky
polygrafická výroba
presné strojárstvo /fototechnika, optika/
chemická výroba /ľahká a čistá chémia/
potravinársky priemysel
POĽNOHOSPODÁRSTVO:
V Tokiu nie je poľnohospodárstvo veľmi rozvinuté. Živí sa ním len 1,1% obyvateľov Tokia.
Najnavštevovanejšie miesta v Tokiu
GINZA - je to ulica, ktorá vyzerá ako jeden veľký obchodný dom.
Vraví sa, že „kto nebol na Ginze nebol v Tokiu, kto neprešiel Ginzou nebol v Japonsku.“
PARKY - V Tokiu je 8 veľkých verejných parkov
Ueno - najstarší a najväčší v Tokiu, nachádzajú sa v ňom staré chrámy, mauzóleum rodu Tokugawa, národné múzeum a zologická záhrada.
Meidži - je pomenovaný po cisárovi, s ktorého menom sa spája vznik moderného Japonska, nachádzajú sa v ňom ihriská a športové haly.
Kijosumi - možno v ňom obdivovať tradičnú úpravu japonskej záhrady.
Džinai - botanický park s 3000 druhmi rastlín.
Cisársky park - nachádza sa v starom Tokiu, je prístupný len dvakrát do roka. Jeho súčasťou je aj cisársky palác.
Ďalšie parky: Hibija, Korakuen, Rikugien.
Japonsko
Mena : JPY - japonský jen
Rozloha : 377.815 kilometrov štvorcových
Počet obyvateľov : 125 mil. obyvateľov
Vzdialenosť : letecky okolo 13 hodín
Úradný jazyk : Japončina
Najvyššia hora : Fudži 3376 m
Najväčšie jazero : Biwa 695 km2
O Japonsku sa vraví, že je krajinou vychádzajúceho slnka. Japonsko je ostrovná, veľmi hornatá krajina. Japonsko leží východne od ázijského kontinentu na japonských ostrovoch. Pobrežie Japonska obmýva zo západu Japonské more a z východu Tichý oceán. Medzi najznámejšie japonské ostrovy patria: Honšú, Hokkaidó, Kjúšú a Šikoku ako aj súostrovie Rjúkjú.
Vzhľadom na vysoký počet ostrovov (približne 6 tisíc) sa Japonsko zaraďuje medzi krajiny, ktorých členenie je dosť výrazné. Podobne sa na členitosť dá pozerať pri posudzovaní povrchu krajiny. Hornatý ráz väčšiny ostrovov a sopečná činnosť vytvárajú ťažké prírodné podmienky. Japonci si však svoje pohoria veľmi vážia a niektoré z vrchov považujú za posvätné. Medzi ne sa radí najznámejšia hora Japonska - Fudži.
Prevažnú časť obyvateľstva tvoria Japonci. Len zanedbateľné percento predstavujú Kórejci. Náboženská príslušnosť je tu rôznorodá. Približne 40 percentný podiel majú šintoisti i budhisti. Ku kresťanstvu sa hlásia iba 4 percentá obyvateľstva. Zvyšok tvoria ostatné náboženstvá.
Po skončení II. svetovej vojny sa v Japonsku uskutočnilo mnoho prevratných zmien. Japonsko sa stalo krajinou hospodárskeho zázraku. Zaradilo sa medzi najpriemyselnejšie krajiny sveta. Otvorenosť sa prejavila aj v spoločenskom živote.
Japonsko patrí medzi najhustejšie obývané krajiny na svete. V mestách, kde žije takmer 80 % populácie sa teda nedá zabezpečiť úplná bezpečnosť. Na druhej strane sa v Japonsku len máloktorý turista sťažuje na pouličné krádeže, pretože úcta k cudzincom patrí k cnostiam Japoncov.
Japonsko má na severe úplne iné podnebie než na juhu krajiny. To je dané rozdielnou zemepisnou šírkou. Všeobecne však platí, že jún - júl nie sú najlepšie mesiace na návštevu Japonska, pretože v tom čase postihujú veľkú časť územia prudké dažde. Podobne nevhodné podmienky vytvárajú aj tajfúny v polovici augusta. Japonsko často postihujú zemetrasenia, zatiaľ však ich však nie je možné predpovedať včas.
Podnebie Japonska je ovplyvňované monzúnmi. Sever územia má chladné, stred mierne a juh subtropické podnebie. V lete postihujú Japonsko silné dažde, ktoré v auguste prechádzajú až do monzúnov. Západná časť územia má výrazne vyššiu zrážkovú činnosť. Dlhodobé priemerné teploty dosahujú v Tokiu v januári plus 3 stupne Celzia, v júli 25 stupňov Celzia. Ročné zrážky sú veľmi vysoké. Nezriedka presahujú 1500 mm. Priemerné teploty na ostrove Hokkaidó sú o 5 až 6 stupňov nižšie. Japonsko je daždivá krajina, veď väčšina jeho územia spadá pod vplyv monzúnového podnebia. Pri brehoch Japonska sa stretávajú dva morská prúdy. Teplý Kurošio prichádza od juhu, studený Ojašio zo severu. Všetkými ostrovmi sa ťahajú rozsiahle pohoria, ktoré miestami striedajú iba uzučké pobrežné nížiny. Najvyššie k nebu siahajú Japonské Alpy s posvätnou horou Fudžisan (3776 m), ktorá je 300 ročnou vyhasnutou sopkou a jej vrch je stále pokrytý snehovou prikrývkou. Obchodná sieť a bankový sektor sú vynikajúco rozvinuté po celej krajine.
Pamiatky:
Tokyo - Tokio - Cisársky palác s rozľahlým parkom a vodnou priehradou, Kaligrafické múzeum, Národné múzeum západného umenia, Múzeum ľudovej kultúry
Kjótó - Nádherné záhrady - meditačné, kamenné, prírodné, vždy krásne upravené, Cisársky palác z 10. storočia, Zlatý pavilón, tisíce chrámov, Botanická záhrada
Jamaguči - Univerzita z r. 1949
Kawasaki - Budhistický chrám z 12. storočia, Hirošima - Reštaurovaný Hrad z r. 1589, Mierový park - pamätník, mesto, na ktoré bola 6.8.1945 zhodená atómová bomba
Nagasaki - Pamätník - mesto, na ktoré bola 9.8.1945 zhodená atómová bomba
Sapporo - Olympijské mesto, v ktorom sa konali zimné olympijské hry v r. 1972
Kobe - Mesto chrámov, veľká časť mesta bola zničená silným zemetrasením v r. 1995 Nagano - Chrám Zenkódži zo 7. storočia, Múzeum Togakure rjú nindžucu s artefaktami nindžov, Olympijské mesto, v ktorom sa konali zimné olympijské hry v r. 1998,
Nagoja - Zámok zo 17. storočia
Ósaka - Hrad zo 16. Storočia
Zaujímavosti :
Tokio - hlavné mesto, 11.6 mil. obyvateľov. V roku 1964 tu boli konané olympijské hry. Nachádza sa tam Tokijská knižnica, ktorá obsahuje viac ako 6.3 miliona kníh. Známy je teroristický útok na metro s pomocou nervového plynu, kedy zahinulo 11 ľudí a ďaľších 5000 bolo zranených.
Kimono - tradičný odev, ktorý sa do Japonska dostal pravdepodobne v 13. storočí z Číny
Karaoké - spievanie v reštaurácii za pomoci obrazovky s textom k vybranej pesničke
Kabuki - päťhodinové divadelné predstavenie
Japonské bojové umenia v športe - džudo, karate, kung fu
Najvyššia hora Japonska - Fudži - 3.776 metrov nad morom. Sopka naposledy vybuchla v r. 1707. Hora Fudži (Fuji) je súčasťou národného parku Fuji-Hakone-Izu. Vrchol hory Fudži je zasnežený.
Japonská priekopa - hĺbka priekopy je až 10.374 metrov pod morom
Prvý podmorský tunel na svete - medzi ostrovmi Kjúšú a Honšú
Nagano - Judanaka, horské kúpele, kde sa kúpu v zime opice. Chrám Zenkódži zo 7. storočia, Múzeum Togakure rjú nindžucu s artefaktmi nindžov, Olympijské mesto, v ktorom sa konali zimné olympijské hry v r. 1998
Sapporo - Olympijské mesto, v ktorom sa konali zimné olympijské hry v r. 1972
Bonsaj – miniatúrny stromček, ktorý sa takto prispôsobil ťažkým životným podmienkam
Jakuza – japonská mafia (100 000 členov), ktorá sa stará o „verejné blaho“. Prenikla všade a vláda by bez jej existencie zrejme padla. Zločinci vlastne držia zločinnosť v norme a zabezpečujú napríklad aj ochranu zahraničných návštev...
Festivaly – v Japonsku sa konajú festivaly na úplne všetko (snežné, jarné, letné, plodnosti...)
Písmo – majú tri druhy písma (hiragana, kandži, katakana) a navyše používajú aj latinku. Všetky systémy sa miešajú v jednej vete alebo dokonca slove!
Metro – niektoré zastávky sú na prvom poschodí obchodných domov, čo je nesmierne praktické. Má však aj nevýhody, napr. počet cestujúcich – ak je ich priveľa na každej zastávke metra sú muži v pekných uniformách a rukavičkách, ktorý ľudské končatiny a ich majiteľov zatláčajú do vozňov.
Čaj – Japonci majú na pitie čaju rituály. Mnohí Japonci si dokonca berú hodiny s učiteľom aby ich učil piť čaj. Každý pohyb ruky je predpísaný.
Japonská kuchyňa
Jedlo musí byť pôžitkom ešte predtým, než ho človek ochutná. Každý chod si vyžaduje svoj spôsob servírovania. Farba jedla a jeho tvar musí ladiť s farbou a tvarom keramiky, na ktorej je podávané. Klasicky je preto slávnostný obed alebo večera podávané na množstve menších keramických misiek, pričom na niektorej z nich môže byť len malý kúsok nakladanej zeleniny.
Japonská kuchyňa nepoužíva veľa korenín. Extrémne čerstvé sa niekedy používajú hlavne ryby, ktorých Japonci spotrebujú najviac na svete. Suši je snáď najznámejšie japonské jedlo, ktoré si získava popularitu na celom svete. Existuje niekoľko druhov suši, ale pre Japoncov je to jedlo slávnostné a mnohý ho jedia len 1-2x do roka. Azda najznámejšie je nigiri, alebo edomaezuši: podlhovastá hrudka ryže ochutenej octom, cukrom a soľou sa mierne natrie ostrým japonským chrenom wasabi a navrch sa položí kúsok surovej ryby, kreveta, sépia, chobotnica, alebo sladká omeleta. Ceny suši sú jednoznačné, odlišujú sa jednoducho farbou tanierov, ktoré sa po konzumácii ukladajú na seba.