História

Podľa povestí na mieste dnešného Tokia vznikla asi 110 rokov pred n.l. rybárska osada Edo. Sláva Eda sa začala až v čase vladnutia feudálnej moci šogunátu. Jedným z prvých guvernátorov v Ede bol Yesugu Sadamasa. Keďže v tom čase prebiehali medzi jednotlivými klanmi boj o moc poveril Sadamasa Óta Dokana, aby bránil jemu predelené územie. Dokan sa rozhodol vybudovať v Ede pevnosť. Dokončil ju 8. Apríla 1457 a tento dátum sa pokladá za deň vzniku dnešného Tókia.

V roku 1600 sa stal hlavným šogúnom Lejasu Tokugana. V roku 1603 presťahoval všetku svoju vládu do Eda. Tým sa začalo slávne historické obdobie hospodárskeho a spločenského vzostupu Eda. Rastúcu prosperitu Eda nezastavila ani absolútna izolácia Japonska od ostatného sveta, ktorú vzhlásil šogún v roku 1639.

Roku 1657 zničil požiar celú polovicu rýchlo sa vzmáhajúceho mesta. Asi v štyridsiatich rokoch 18, storočia sa začínal v Ede sústreďovať kultúrny a vedecký život. V roku 1868 bolo Edo premenované na Tokio a stalo sa hlavným mestom Japonska. Tokio chcelo dohnať vyspelé hlavné mestá, a tak začalo zavádzať svetové technické novinky, modernizovať bankovníctvo, obchod, dopravu, priemysel i celý spoločnský život.

Tak už v roku 1869 v Tokiu zaviedli prvé telegrafické spojenie s prístavným mestom Jokohama, roku 1871 telefón a v tom istom roku prijalo Japonsko medzinárodný poštový systém. O rok neskôr už malo Tokio plynové lampy a roku 1874 vybudovalo pouličné osvetlenie medzi Ginzou Kanasubaši. V roku 1878 vznikla tokijská burza.

Rýchly rozvoj Tokia náhle prerušilo 1. septembra 1923 zemetrasenie, ktoré postihlo aj Jokohamu. Avšak 24. Marca 1930 bola rekonštrukcia Tokia dokončená a začali sa trojdňové oslavy dokončenia znovuvýstavy mesta. Aj v ďaľších rokoch postihli Tokio prírodné katastrofy (tajfúny, zemetrasenia), ktoré však neboli také ničivé.V roku 1964 sa v Tokiu (prvý krát na ázijskom kontinente) usporiadali olympijské hry.